4 úrovne prežívanie pri práci kouča s klientom

Tento víkend (5.-6.4.) som bol pozvaný do Čiech aby som sa podieľal ako skúšajúci člen komisie a prednášajúci na záverečných skúškach satiterapeutickej výcvikovej komunity. Pre mnohých bude asi satiterapia neznámym pojmom, preto pokiaľ máte záujem môžete si o nej viac prečítať na týchto stránkach. V stručnosti sa však jedná o integratívny psychoterapeutický smer, ktorého účelom je rozvíjať pacientovu všímavosť natoľko aby sa mu podarilo urobiť vhľad do patologických alebo nepríjemných štruktúr v jeho živote. Tento vhľad má sanačný účinok na pacientovu psychiku a jeho ďalší život. Viac o všímavosti taktiež nájdete na stránkach satiterapie (link vyššie), prípadne na tomto blogu, ale taktiežtu.

Predtým než sa dostanem k jadru veci, dovoľte mi malý úvod k téme. C.Rogers, jeden zo zakladateľov humanistického smeru psychológie a tvorca tzv. Person centered aproach-na klienta centrovaného prístupu, objavil, že pokiaľ má na strane pacienta dôjsť k nejakej zmene v jeho osobnosti, teda k odstráneniu alebo prekonaniu toho čo je vnímané ako trápenie, musia byť na strane terapeuta splnené tri podmienky: empatia, akceptácia a kongruencia.

• S empatiou sa asi každý z nás stretol - empatia by sa veľmi stručne dala preložiť a chápať ako schopnosť vcítiť sa do prežívanie druhého človeka.
• Akceptácia je schopnosť terapeuta prímať pacienta takého aký je, zo všetkými jeho nedostatkami a nedokonalosťami bez potreby ho nejakým spôsobom a smerom meniť.
• Kongruencia znamená, že terapeut je čitateľný, otvorený, skrátka nehrá sa na niečo. Nemá masku a to čo cíti vie aj konštruktívnym spôsobom vyjadriť, prípadne si to minimálne uvedomuje a sebareflexii si to vie spracovať.

Rogers pri svojich výskumoch teda prišiel na to, že na strane terapeuta musia byť splnené nasledovné podmienky aby mohlo dôjsť k zmene. Jeho kolega E.Gendlin vo výskumoch pokračoval. Zistil, že určité podmienky musia byť splnené nielen na strane terapeuta ale aj na strane pacienta. Ide o zakotvenie v telesnom prežívaní. Tzn. že pacient, ktorý sa pohybuje len na úrovni slov a o svojom probléme len rozpráva, je akoby odtrhnutý od reality a zmena nemôže nastať. Toto svoje pozorovanie pretvoril do originálnej metódy, ktorú by som nazval nástrojom na rozvoj emočnej inteligencie par excellence - Focusingu (krátka anotácia kurzu Focusingu). Pre ďalšie štúdium tejto témy by som doporučoval knihu Focusing.

Ak teda má dôjsť k zmene, ak sa má niečo zlepšiť u klienta, je potrebné aby na strane terapeuta boli vyššie spomenuté tri podmienky a na strane klienta zakotvenie v telesne prežívanej skutočnosti. Tento princíp sa samozrejme dá aplikovať aj v koučingu a je dosť dobre možné, že z niektorými ste sa stretli. Je jednou zo základných princípov koučingu, že kouč nechce klienta nijako meniť ani naprávať - je akceptujúci. Snaží sa ho pochopiť - je empatický. A je v koučingovom procese voči klientovi autentický, pracuje aj s vlastným prežívaním. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ chcem aby u klienta došlo k nejakej zmene musím vedieť nastaviť podmienky tak (napr. kladením otázok, škálovaním a pod.) aby sa klient dokázal pozrieť na vlastné skúsenosti a zážitky z ktorých môže čerpať.

Satierapia v sebe integruje oba vyššie uvedené prinícpy (podobnosti medzi satiterapiou a koučingom). Jednak zakotvenie v telesne prežívanej skutočnosti aj tri podmienky (empatia, kongruencia, akceptácia) a prikladá ďalší rozmer, ktorý pochádza z abhidhammy. Ak teda pracujem v satiterapii s pacientom, alebo v koučingu s klientom, vždy sa budem pohybovať na tzv. 4 úrovniach prežívania.